Cyklo výlet Passau - Bratislava august 2006

 

 

Mapy Passau - Bratislava

 

               

 

               

 

 

 

Deň 1.

 

Z Bratislavy sme odchádzali autom okolo 8:00 hod. Cesta nám prebehla akoby to bolo za rohom a nie na nemeckých hraniciach. Kedže ja som šoféroval smerom tam a naspäť sa obetoval sused Robo, sorry Robo nabudúce ťa zoberieme na bike, tak ešte zostali 3 smädné krky, ktoré počas tých pár hodín stiahli štyrku vína.

 

V Passau som už nemal šancu ich dobehnúť ani keby som im išiel oproti ale na úspešný príchod som si samozrejme dal. Po krátkom prejazde mestom kde v centre bol skoro všade zákaz prejazdu cyklistom, sme sa dostali cez most na ľavú stranu Dunaja a prešli sme cez tretiu z riek ktoré preteká Passau a to Ilz. Chvíľu na to sme už odchádzali z mesta a začali sme rozmýšlať o ubytovaní. Slnko bolo ešte dosť vysoko a tak sme mohli vkľude potiahnuť niekoľko desiatok kilometrov.

Popri Dunaji bolo v ponuke zopár privátov, kde sme dostali ponuku prespať za 20 euro na osobu aj s raňajkami, ale stále sme asi nemali dosť a tak sme sa posúvali ďalej a ďalej až sa začalo stmievať a tak sme začali prudko zháňaťubytovanie. Vtedy sa pred nami objavil most cez Dunaj a hneď za ním sme na pravej strane našli dedinku Kasten kde sme to nasmerovali do tamojšieho kempingu. Nieže by sme sa tam chceli ubytovať, ale v dedine nebolo ani človiečika ktorého by sme sa na čokoľvek opýtali. V kempe bola domácakrčma a tak som do nej vbehol a požiadal krčmárku nech nám niečo zoženie. Ochota bola na mieste a za pár minút sme už boli nasympatickom priváte len asi 100 m odtiaľ kde nás to vyšlo na 20 euro /os. Hneď po sprche sme vyrazili do ulíc tejto dedinky a po asi 200 metroch sme našli jedenkrásny gasthof z vonku aj zvnútra.  

Keď nás zbadal majiteľ a hlavne naše smädné úsmevy, bol očividne nadšený že mu prišla tržba. Po ani neviem koľkých pivách sa aj majiteľ rozhodol zobraťjednu rundu a tak sme pokračovali vo veľkej diskusii pre nás už po toľkých pivách čoraz ľahšou nemčinou. Keď už toho po celom dni bolo naozaj dosť, tak sme sa pekne rozlúčili a niektorý ani nevediac ako, sme sa dostali na náš privát. Jeden z nás (nemenujem) si ľahol na rohožku v domnení že už je asi doma a druhý (nemenujem) si pomýlil dvere a prespal v inej izbe ako sme dostali. Majitelia si však nič nevšimli a tak sme sa vlastne bez problémov krásne vyspali.

             

Deň 2.

 

Raňajky boli výborné a dostatok. Čerstvé kaiserky, maslo, syry, rôzne druhy salám, džem, káva, čaj aj džús. S plným bruchom sme sa pustili po rozlúčení sa s domácimi do nového slnečného dňa. Vrátili sme sa na ľavú stranu Dunaja po prechode krásnou prírodou sme sa ocitli na mieste kde sme sa museli preplaviť kompou na Skvely penzion aj hostinec v jednomdruhú stranu. Cena za prevoz stála 2 eurá /osoba. Po druhej strane sme prešli ešte niekoľko km a cestu nám skrížila krásna reštaurácia s príjemným vonkajším posedením.Tu sme si dali jedno od smädu a už sme zase ťahali dalej. Po prechode sympatickým mestečkom Aschach sme sa dostali až do mestečka Ottensheim, kde nás na námestí opäť našiel smäd a tak sme zostali priamo na hlavnom námestí v hoteli U čierneho orla. Na večeru sme si dali neskutočne dobrý guláš s čerstvo upečenými pizza tyčinkami. Ja som si po prvej porcii dal hneď ďaľšiu. Proste skvelý guláš. A ako ináč, treba ho zapiť dobrým pivom. Únava na seba nedala dlho čakať a po niekoľkých debatách s okolo sediacimi domácimi, sme sa pobrali haji. Tu nás ubytko vyšlo na 26,50 euro / os . V noci začalo potichu pršať a tak sa spalo ako v najmäkšej perinke.

 

 

 

Deň 3.

 

Raňajky v tomto hoteli proste nemohli byť zlé a tak to aj bolo. Prejedli sme a znovu s plným bruchom hurá na bike. O pár km sme sa už dostali do mesta Linz. Prešli sme krížom cez centrum a zakotvili sme v Bille. Nakúpili sme si zopár dobrôt a neuveriteľné, Gambrinus za 39 centov. Rýchla koštovka a už sme aj prášili ďalej. Od Linzu bola po ľavej strane brehu nádherná široká cesta pre cyklistov a po niekoľkých km pekného parku sa námmesto stratilo a po niekoľkých dedinách sme sa dostali k mestečkuGrein. Dostali sme sa k informáciam, kde nám ochotne našli voľný privát podľa našich požiadaviek. Mesto je naozaj pekné, aj keď veľmi malé. Bolo tam more turistov, mesto bolo veľmi preplnené, asi aj preto sme mali voľný privát až úplne na konci mesta ale opäť skvelý. Na námestí sme si ako ináč dali jedno pivko v miestnej reštaurácii a keďže sme dostali chuť na niečo podobné ako je naša Demänovka, tak sme sa rozdelili a dvaja išli na privát a dvaja kúpiť niečo do supermarketu. Keď sme vyšli z obchodu, tak sme chceli ochutnať čo sme to vlastne kúpili, ale ten čo sme ochutnali ako prvý bol nejaký ekrazit, alebo snáď niečo od bolenia brucha, lebo to bolo strašne horké. Ten druhý nápoj bolo niečo ako fernet citrus, takže po príchode na privát, kde nás už čakali mladý domáci, sme oba nápoje vyprázdnili za pár minút a chvíľu na to bolo po nás.

 

Deň 4.

 

Nechcem sa opakovať, ale raňajky sú naozaj ako replay. Po krásnych cyklochodníkoch sme sa znovu museli cez elektráreň presunúť na pravú stranu Dunaja a blížili sme sa k mestu Ybbs, kde sme trochu zablúdili, ale po chvíle sme sa zase napojili na cyklotrasu a za pár minút sme už mali mesto za chrbtom. Mali sme v pláne prespať niekde pred mestom Krems takže sme mali ešte kus cesty pred sebou. Prechádzali smenajprv nejakou ovocinárskou oblasťou kde boli samé marhuľové a iné ovocné stromy a po chvíli zase krásnouvinohradníckou oblasťou.  

Prišli sme do veľmi pekného mestečka Weisenkirchen kde sme informovali o ubytovaní a ponúkli nám privát v centre mesta u veľmi staručkých, ale stále čulých majiteľov. Dom bol tak schovaný, že nám chvíľu trvalo kým sme ho našli. Pani domu sa o nás postarala a mali sme celé vrchné podlažie pre seba. Večer sme sa ako ináč vybrali do miestnej reštaurácie. Variť naozaj vedia, dali sme si nejaký rezeň a ešte čosi a bolo to naozaj dobré. Len to pivo je niekedy ako voda. Keď sme sa vrátili tak sme sa mierne unavený  opäť pobralina kute.

 

Deň 5.

 

Po dobrých raňajkách sme sa pustili smerom na mesto Durnstein kde to vyzeralo ako by tam boli nejaké vinárske slávnosti. Aj sme mali chuť niečo okoštovať, ale boli tam akési divné ceny, tak sme sa pobrali ďalej. Znovu sme prechádzali na druhý breh Dunaja až sme sapo niekoľkých desiatkach km dostali na pivné slávnosti do mesta Tuln. Na informačke smesi vybrali krásny penzión Renata, síce párkm od centra za 24 euro, ale akosi to nikomu nevadilo. Ochutnali sme niekoľko dobrôt ako gyros a nádherne vyzerajúce grilované kurčatá a samozrejme sme okoštovali domáci burčák a neskôr aj ríbezlák. Bola to dobrota, len tá cena 2 eura za dve deci sa nám zdala prehnaná. Keď sme boli plný ako tlačenky, tak sme sa pobrali radšej vyspať pred poslednou etapou, ktorá viedla cez Viedeň do BA.

 

Deň 6.

Majiteľka bola príjemná pani a tie raňajky ktoré nám pripravila boli najlepšie zo všetkých predchádzajúcich. Na stôl nám toľko toho naložila, že stôl už vlastne ani nebolo vidieť. Boli to švédske stoly ako sa patrí. Keď sme sa najedli, na stole to vyzeralo ako keby sme sa ničoho nedotkli. Kľudne si tam mohli sadnúť ďalší a mohli sa prejesť. Po chvíli sme sa rozlúčili a po malom nákupe v Bille sme sa vybrali smerom na Viedeň. Prešli sme niekoľko km a Viedeň bola pred nami.

Trochu sme tu poblúdili, lebo sme asi zle odbočili, ale zbadali sme na druhej strane cyklistov a tak sme sa cez jeden z mostov rozhodli dostať na druhú stranu a po chvíli sme sa zase napojili na správnu radweg. Na konci Viedne sme ešte navštívili reštauráciu u Toniho kde si Vlado dal obrovský šnicel, s ktorým mu musel Ivan pomôcť dojesť. Pred nami bol najmemej zaujmavý úsek tohoto výletu. Smerom na Bratislavu už chodníky neboli takupravené ako po Viedeň, a prestali byť smerové tabulky ktoré nás počas celej cesty navigovali. Po niekoľkých desiatkach km nudnej cesty sa nám pred nami ponúkla panoráma Bratislavy. Chvíľu na to sme už prechádzali našu hranicu. Dnes sme spravili okolo 120 km. Tu sme sa rozhodli že zavoláme Roba nech nás príde vyzdvihnúť, lebo sa nám nechcelo prechádzať mesto počas dopravnej špičky. Šťastne sme prišli domov a už sme aj rozmýšlali kam sa vyberieme na budúci rok.